Dnešné foto:
K námetu je treba doložiť,že sa jednalo o jednoduchú služobnú záležitosť: prehliadku zákazky pre záhradnícku prácu.
Kompozícia:Cez tvrdú bezpečnostnú službu sme prenikli do bývalého svetoznámeho ČKD. Vtedy významná fabrika Kolben_Daněk,neskor postúpila alebo poklesla/ podľa politickej príslušnosti/ na výrobu dielov pre kultovnú Pragu V3S. Dnes za farebnými obchodmi s nábytkom a kobercami, rozlieha sa mestská divočina, rámovaná žilami potrubí, tepnami zvyšných káblov,ešte nerozkradnutých, vnútornosťami nahlodanými nezdravou výrobou a drsným časom.
Pozadie: Zo sotva poznateľných prašných priechodov ,maskovaných zeleným morom, morom zelene, pohlcujúcim a nezastaviteľne postupujúcim náletom,javorov,jaseňov,agátov, vystupujú zvyšky muriva, padajúcich okien, striech, o ktorých sa nesmie hovoriť ,lebo by spadli. A všadeprítomné hromady sute z o železnými vlasmi a účesom drevených hrád.
Svetlo: Je leto,čas obeda. Šťastie. V podvečer , by sme tu museli vyháňať hororový strach, policajnými jednotkami. Bez úspechu.
Výrez: Vnútro mega haly, takmer úplne prázdnej. Duch čias poletuje po podlahe. Stav brigády 2694 podľa odboráskej schodze v roku 1958, prezenčné listiny, výrobné plány…Šedobiele steny pozerajú na seba v rozptýlenom svetle, zázrakom zachovaných okien, pokratých vrstvou prachu. Ďalší zázrak je ,že tam svetlo vlastne vniká dovnútra.
Detail: Uprostred kubíkov prázdneho priestoru stojí biely klavír.
Pod ním podlahy zo zaolejovaných drevených kociek,betónových chodníkov a montážnych jám/ radšej ani nevedieť, čo v nich ostalo/ .
Kontrast: Vedľa klavíru sa náhle zjavil mladík v čiernom.
Veľký detail: Mladík ukazuje na klavír rukou: Ja ho strážim!
Retuš: Všetci bezdomovci ,ktorí sa tu pohybujú, sú mimo záber: Oni sa sem vlastne cez ostrahu s divokými psami nedostali. Vlastne dostali, ale v momente záberu miznú.
Príprava na uverejnenie: Občas sa v hale mihne mladík, čo fotí akty dvoch, ešte mladších dievčat. Takzvaný duchársky industrial. Opona v strašidelnom hrade je určite nudná oproti neustále žiariacim graffiti, nabitým energiou. Možno sa ich boja aj miestni duchovia.
Biely klavír v bielej hale, znie mŕtvou piesňou prasklín v omietke. Za ním sa rozlieha zbor stromov a ich mnoho a mnoho odnoží z poranených koreňov.Vo fortissime pred zánikom.