Hokej a galérie

Autor: Peter Galád | 6.1.2013 o 10:36 | (upravené 6.1.2013 o 10:50) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  57x

Jedna veľmi nerozhodná mladá dáma ,sa snažlia naučiť sa , čo je to ofsajd. Nikdy nepochopila, ako je možné, že medzi brankárom a útočníkom ostávajú dvaja obrancovia. Priznávam, že to chápem tiež len prísne racionálne. Nedokážem si predstaviť, ako v šprinte na bránku, ešte starosti s loptou, počítam počet chlapov na súperovom vápne. Trochu lepšie mi ide pochopenie mnohých vrstiev farby na plátne. Ešte viacej hrubé nánosy impresionistických pocitov, rozhodené po obraze. Mätú ma a ukľudňujú zároveň. Nemusím o nich premýšľať, ako o ofsajde.

Mám rád veľkomestá, Hrozím sa ich predmestí s priemyselnýmí objektmi, so zmäťou stavieb,kde človek slúži strojom, technike a duchom v počítačoch. Milujem staré centrá so zvyškami histórie, opravovanej a vylepšovanej, úprimnej aj neúprimnej. Gotika aj novogotika, ba občas fasády s renesačným vzorom a všadeprítomné mohutné a hutné, dynamické baroko. Po krivolakej, hustej spleti uličiek, rovné a svetlé secesné fasády. To všetko rád zapĺňam ľudmi, ktorí prúdia okolo mojho stolíka v kaviarni. Príjemnej a útulnej a otvorenej cez veĺké okno na ulicu.

A samozrejme galérie. Obrazárne sú pre mňa miestom posvätným a vzácnym a domáckym zároveň, až mi mestá občas splývajú s galériami. Vzhľadom k možnostiam som cestovateľom po Tate galérii, Museé d Orsay, Rijks museum, Alte pinakothek,Zwinger… a som spokojný a možem doma pokračovať v Rembrantovi, Monetovi, Murillovi…

Moj syn je fanúšikom športu a svojho rodného mesta a kraja. Vyzerá, že napriek niektorým spoločným požitkom, jako dobrá reštaurácia, sme ťažko schopní spoločného programu.

Riešenia sú samozrejme rozne. Napríklad teda, zakúpim ako darček lístky na hokej. Myslí, že pre mňa nie je problém zvládnuť atmosféru dobrého, napínavého zápasu, s dramatickým priebehom , v kotli nadšených fanúšikov. A naozaj, mám pri tom, pocit spolunáležitosti, nielen svojej ale mnohých. Aj takých , čo sa už za východom zo štadiónu nebudú poznať a nebudú sa k sebe hlásiť , až po ďalší zápas.

Mohol by som si ovšem, počas niektorej tretiny predstaviť, že povzbudzovanie a strhujúca hudba sa zmení na Beethovenovu Ódu na radosť, alebo prudký Vivaldi rozoznie husle a Paganini kľučkuje pomedzi obrancov, veľmi dokonalým zvládnutím techniky. Mozart sa pohráva s brankárom, lebo má nekonečné množstvo nápadov. Pár minút pred koncom dramatický a temperamentný Bizet , prenechá miesto Osudovej.

Viem určite, že nie je problém pre mojho syna, obetovať sa naopak návštevou známej galérie.

Člověk tam vojde do kľudu, tichého rozjímania a prežívania citov,pocitov, reálií , mystiky stáročí. Len tak pomaly sa vnárať do dávnych čias a iných ľudí a nekonečného mora pohľadov na svet.

Najradšej by som zakričal“ To je úžasné!“

„Vidíš ho : Andrea del Sarto, ten je dobrý!“ v slušnej nemeckej Alte pinakothek len tichšie. Radšej. No ale tam je Tizian. Majster. Dokonalý farebne po krásnych bohatých oblekoch.

A to nás už miestny strážca pokladu jemne upozorňuje na kľud. My však ideme ďalej, nabudení nádherou, čo nám majstri storočí zanechali.

„ To zriedka vidí - Murillo , výborná hra realistických, radostných farieb!“ pár ľudí naokolo sa najprv chvíľu čuduje a potom prikyvuje. Určite nie tomu čo hovoríme, ale tónu nášho hlasu a jeho nadšeniu.

„ Aha pozri. Nejaké obrazy z holadskej krčmy asi 400 rokov staré. „ No autora nepoznám, ale má to krásne tempo. Ba dokonca sa bijú. To je asi faul, nie?“

„ Mal by ísť na trestnú lavicu. Po toľkých rokoch, je to už asi premlčané. Ale aj tak fuuuj“

Kustódi a bezpečnostné služby sa opatrne zhromažďujú. Nechcú však zasiahnuť, lebo sa pridáva mnoho návštevníkov.

„Oóoó El greco. To je božské. Len zastať a vzniesť sa po jeho predľžených postavách smerom k nebu.“

Ó,ó,ó,ó, opakujú taliani,asi, španieli pravdepodobne, japonci a iní .Pocťujú asi to isté čo my.Božskú nádheru.

Rembrant nás zachytil a vtiahol do hry, keď z hlbokého tiňa vytiahol na svetlo ľudí obyčajných a predsa plných citu.

„Vidíš ho jako prekonal druhých, preskočil dobu. To je borec!“

„Rembrant, Rembrant. Rembrant Harmezsoon van Rijn na klzisko!“

„To je gól!!! ! „Všetci sa pridávajú , naozaj z plného hrdla. Bezmocný val bezpečákov vlastnými telami bráni obrazy Rubensa. Na obrovských plátnach, cez celú mohutnú stenu paláca, sa zvíjajú nahé telá kyprých bohýň. Spletenec ľudských vášní zapĺňa plátno. Bujaré a kypré tvary akoby priam pretekali do miestnosti. Nenechajú nikoho na pokoji. Všetci sú unesní ,strhnutí, rozdivočelí. Občas trochu trápne pozrú okolo seba, ale zisťujú, že svoju prudérnosť a slušnosť nechali v šatni s kabátmi a kabelkami.

Rubens je Rubens. Taký zápas nie je každý deň, treba si ho rozhodne užiť.

Vykrikujú hurá a olé a hajrá. Prípadne tichšie go- go ako gou gou, poďme do toho.

Nakoniec teda ten gól, čo nám dal Rubens ,bol ten víťazný.

Keď sa podarí domácim / strážcom / nás všetkých vyhnať na studenú ulicu, zvyšky snehu sa rozpúšťajú od horúčavy v našich hlavách.

Miestna polícia v snahe zabrániť škandálu, nikoho nezavrela do basy, ale pristavené električky a atobusy porozvážali návštevníkov do mestských pivníc a reštaurácií. Tam sme dorazili zážitky výborným pivom v litrových krígľoch.

Nech žije hokej a obrazárne!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?