Na námestí republiky.

Autor: Peter Galád | 29.5.2013 o 22:19 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  51x

 

Áno, na Náměstí republiky, to skutočne vyzerá ako na námestí republiky. Sedím na mramorovom stupienku nad východom metra a mám pocit ,že okolo mňa kráča celá republika. Pár krokov smerom k Národnímu domu vyhráva škótsky gajdoš. Takže možno je to námestie sveta. Ku škótskemu kiltu sa pritlačí chlapček v svetlomodrom tričku s krátkym nápisom. Podobný nápis má aj guľatučký otecko, ktorý si robí pamätný snímok. Otec a syn sú podľa vizáže snáď z ďalekej Ázie.

Úplne v rohu po mojej ľavej ruke, sedia starší turisti. Bez batožín, oblečení trocha konzervatívne. Páni v oblekoch , v náznaku voľnočasových alebo možno presne cestovateľských. Asi tri dámy v pestrých svetroch a nohaviciach. Hovoria anglicky. Skoro uverím ,že sa tam v kráľovstve Veľkej británie a severného írska ,ešte starý,dobrý konzervativizmus pestuje.

Mladá žena vedľa mňa je napodiv partnerka škótskeho gajdoša. Čosi šemotia. Nerozumiem, ale znie to ako poľština.

Vpravo za rohom sedí muž v športovej bunde. Prikloní sa ku mne: “Nekúpite hodinky?” Povytiahne rukáv a medzi bledým zápastím a červeným tričkom s dlhými rukávmi, sa objavia tuctové náramkové hodinky. V obchode ,by som si ich určite nevšimol. “Prepáčte.” Slušne sa ospravedlní, keď nič nehovorím. Skúšal som v duchu niečo poskladať, ale nič nestálo za to, aby som to vypustil z úst.

Chlap pokojne sedí .

Gajdoš zobral mince z drevenej krabice pred sebou a išiel ich kamsi zameniť za čosi…Partenka trpezlivo sedí vedľa mňa.

“Nekúpite hodinky” Zdvihne ruku muž vpravo ,smerom nízkemu chlapovi s krátkymi vlasmi,ktorý prechádza tesne popri ňom. Chlap s trochou záujmu pozrie na ponúkaný tovar.” Net deneg. Nemám peniaze.”

Gajdy, hráč najprv zvláštnym spôsobom pobúcha, a potom spustí ostrú melódiu na druhej strane námestia. Jedna žena sa na chvíľu zastavila a prišla k nemu. Niečo mu kladie do bedničky a niečo si berie.

Iná žena v tmavočervenom svetri prechádza okolo pravého rohu, s nerezovým držadlom nad mramorovou doskou. O držadlo sa všetci opierame. Za našim chrbtom sa ľudia vynárajú z podchodu .Žena reaguje na ponuku odmietavo. Asi. Asi hovorila anglicky, lebo muž s hodinkami odpovedal :”Good evening,madam.”

Popred nás, niekoľkokrát zprva doľava pobieha mladík neuroticky s knihou v ruke, hlava napoly vyholená ,ale nedokonale. Stále si zapaľuje cigaretu, umne schovanú v dlani. Patrí zjavne ku skupine bezdomovcov ,ktorí tu na námestí majú svoju trvalú adresu. Jeden z typických,hlboko životom otrávených kumpánov,/ život je smrteľná otrava, ovšem,účinky a dávkovanie nepredpisuje lekár,/smeruje svojím nezameniteľne hojdavým krokom k našej lavičke.

“Nekúpiš hodinky?”

Vstal som,aby som videl,,že muž skutočne predviedol hodinky bezdomovcovi.

Som smädný ,lebo som chrúmal slanú praclíkovitú tyčinku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?