U studánky

Autor: Peter Galád | 19.6.2013 o 21:24 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  57x

Kráčal som po schodoch, našťastie nadol a pokúšal som sa udržať tieň nad hlavou. Schovať celé telo bolo hodne náročné. 33 stupňov preliezlo pomedzi listy náletových jarabín na stráni, až k pokožke. Tam kde končia , stupne tak široké ,že treba robiť rôzne polkroky / že by z toho niekto vymyslel poltóny?/ niekto popílil zopár nehrubých kmeňov.

Chatrný tieň divej slivky., Vedľa stavajú bytovky.

Určite to bude najlepšie bývanie v meste. “Pod bývalými jarabinami” alebo luxus blízko metra. Alebo : Oáza pre vaše deti. Na fasáde už zrúcaného predchodcu reklama Terka perka- všetko pre vaše deti. Pod múrom dve tašky ,opustené, od opustených ľudí. Len z nadhľadu – bezdomovecká výbava,nezdôvodniteľná bunda,, drevené podnože pod skrinku,holiaci strojček.

Ideálne pre deti. O ulicu vyššie erotický salon Velvet .Nádherne gýčové levy z lesklého čierneho mramoru v životnej veľkosti a býk so zlatou soškou roztúženej ženy na chrbte.

Tieň úplne zmizol a slnko mi maľovalo mokrú mapu na tričko. Ako vôjdem na obed do reštaurácie takto spotený? V bočnej uličke si pamämtám krčmičku, kde som už niekedy jedol.

U studánky.

Nazriem dnu. Tak sem, celkom bez problémov vleziem. Usadím sa k dlhému stolu.

“Čím vám môžem poslúžiť , pane?” okamžite ku mne vyštartuje hostinský. Zjavne majiteľ a zároveň jediná obsluha.

“Jedol by som niečo.”

“S radosťou vám poslúžime pane, určite budete s nami spokojný.”

Hostinský beží, nepreháňam, pre skromný jedálny lístok. Má dozadu sčesané uhladené vlasy,/ tp som videl naposledy vo filme pre pamätníkov/ , na mohutnom tele ,kockovanú košeľu. Okolo úst dve hlboké zvislé ryhy. Vekom okolo dôchodku,tvár mäsitá poskladaná do nerovnomerného obdĺžnika a na čele pot.

“Včera tu jedlo 40 hostí a 39 nebolo spokojných” hovorí a ani sa neusmeje. smutný smiech je usadený dosť hlboko v očiach.

Cez dokorán otvorené okná prúdi tých mizerných 33 a viac do miestnosti . Pri vedľajšom stole sedia traja stabení robotníci.

“Kávu ,”hovorí k jednému z nich,”kávičku takto prekvapkávanú. Žiaden lógr. “pričom uprene pozerá na malý automat. Očami tlačí tekutinu ,aby už konenčne dotiekla. Obradne dozdobí pohár cukrom a lyžičkou a otočkou je späť pri hosťovi.

“Je to taká obyčajná lacná káva” oznamuje hostinský. Chlap v zabielených montérkach si upil. “Ale je dobrá. Mne chutí.”

“Ja to pijem celý deň. Neosvieži to vôbec a ešte vás odvodní.” Prezrádza gazda. “Ešte, že je taká slabá.”

“Dám si niečo ľahké. Šalát s kuracím mäsom.” Hlásim a som prilepený o stoličku.

“Kľudne si dajte niečo ostré. Včera sme predali 16 porcíí ohnivého mäsa s ryžou. Pálivé jedia v južných krajinách. Ja som tam nikdy nebol, ale pomáha im to.Vraj.”

“Ja si dám predsa len ten šalát.”

Uteká do kuchyne.

“ To je peklo. Mali by zakázať variť v tomto počasí teplé jedlá.”Vybehne a utiera si čelo vreckovkou.

Nad pultom, priamo predo mnou je veĺká obrazovka. Občas sa zadŕhajúc ,dookola ponúka úžasné tovary,ktoré určite nutne potrebujme. Nad anténou je kus natrhnutého staniolu ,asi na odrušenie.

Na opačnej strane ,za mojím chrbtom sedí staršia pani s nákupnou taškou. Hostinský,neustále pochoduje hore dolu po jeho neveľkom kráľovstve.

Zinkasuje pani.” A hlavne sa neponáhľajte. Chodťe pomaly. Do soboty máte čas.” Veľmi účastne prikyvuje celým telom. “ A keď bežíte ,tak potom si zase ľahnite.

To je počasie, to je počasie.”

“Počujete, len pomaly. Keď bežíte tak si ľahnite.” Opakuje.

Pýtam si pečivo k šalátu. Kratučko zaváha a ponúka mi chlieb.

Ulica odráža horúčavu od svetlých stien naproti. Malý vánok, len na chvíľu navodí pocit ,že už bude príjemne. Šalát je jednoduchý. Rajčiny,parika,šalátové listy a veľmi príjemne ochutené kúsky kuracieho mäsa opečeného do chrumkava. Naozaj čerstvý ,chutný chlieb. Na obrazovke si práve ostrúhávajú zhrublú pokožku na pätách úplne zázračným strojčekom, čo neublíži ani balónu.Zbrúsené kúsky špatnej kože padajú na podložku.

„Páni príďte opäť, príďte opäť. Radi vám poslúžime.“neustále ide k pípe a späť k hosťom.

Dopil som nealkoholické pivo. Mapa na tričku sa podstatne rozrástla.

„ Šalát bol výborný. Chutil mi ako....valdorf .. .vo Four season. Fakt. Úprimne.“

Hostinský na mňa pozerá so zmesou nedôvery a radosti. Potom beží pre ovládač a smerujúc na obrazovku, pokúša sa dosť neúspešne stlmiť zvuk televízora.

Odplepil som sa zo stoličky U studánky a vyšiel na rozpálený asfalt.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?