Súvrstvia

Autor: Peter Galád | 12.9.2014 o 17:01 | Karma článku: 2,51 | Prečítané:  319x

Pocit ,že život sa valí oklo nás a cez nás, je často dosť demotivujúci. Ponúkajú sa nám hrubé obrysy vecí a javov, aby sme snáď neskúšali nahliadnuť pod povrch. Občas to skúšam , len tak cvične.

Nakoniec sa staneš geológom, alebo skôr archeológom. Patrí k tomu hodne trpezlivosti a možno trocha jemnosti , aby si mohol odlúpnuť vrstvu po vrstve ako listy cibule. Pozoruješ ľudí okolo seba a vidíš ich nečakané prejavy. Najmä , ak sú presvedčení , že ich nikto nedvidí. Stačí , keď policajt vracia doklady a vodič si po pár sekundách hodí taštičku s dokladmi na sedadlo za seba. Nebol trestaný, všetko v poriadku, šťastnú cestu pán vodič... a on stratí sebaistý výraz a vytrvalo rozmýšľa , prečo tá kontrola. Nespravil niekde priestupok ? Nebola už na semafore náhodou červená? Som presvedčený, že sa oranžová ani nehla. Určite som to stihol. Alebo nie?

Pod vrstvou naučenej sebaistoty  sú súvrstvia emócií, mojich slobodných krokov, odvahy byť sám sebou...

Po dnešnej gramatike naučených stereotypov  vznikajú neštandartné situácie.

rád by som zapadol medzi svoj kolektív. Som slušný.

Doma ma naučili pekne sa pozdraviť. Hovorilo sa aj pokloniť. Tak to už asi veľmi nie v móde.  Snáď vo východnej Ázii. Obdivujeme ako sa Japonec zohne v páse. Ale nedokážeme to zopakovať.  Rozmýšľame , či je hovorí o úcte alebo o tradícii.

Dobrý deň! Pánbohdaj! Stačí – Brý deň! V momente ,keď partner neodpovedá padajú obaly   naučenosti. V prvom rade u mňa. Predsa , ten človek mal odpovedať.  Ako mám pokračovať alebo nepokračovať?  Ďalší obal odkrýva hnev alebo naopak pohŕdanie alebo skúsim ešte raz. Pozerám na pána pred sebou. Nepočul? Skúsim hlasnejšie?  Nevyzerá na to, aby nepočul. A ako vlastne vyzerá človek , ktorý nepočuje?

Možno, že ďalšia vrstva je niektorý z pudov. Registrujeme nebezpečenstvo. Malý úkrok späť. Jeho postoj _ prijímateľa  - je zdá sa trošku prihrbený. Len celkom nepatrne.

Podvedomie hovorí, - tu sa môžeš predviesť. Máš v sebe predsa energiu a schopnosti. Stačí pohodiť hlavou a dôsledne slovo za slovom, hláska za hláskou zopakovať „Dobrý d e ň !!“

Medzitým sa nejaké skôr vedomé vrstvy sporia.  Riešiš si na tomto človeku svoje frustrácie, alebo ťa priateľka po stý krát upozorňovala, že si máš odložiť topánky  VĽAVO na stojan pri dverách.

Obrazy z detstva kreslia malú postavičku. Pozerá na rodičov :“Ako povieš pani susede...“ Postavička si ty a suseda je slušne povedané pekná potvora a viditeľne sa teší z tvojej nechuti pozdraviť. Keď ťa potom samého stretne na schodoch....

Určite existuje aj paralela v oblasti  sociálnych skupín, trebárs národov. Nepôjdem do hĺbky alebo vážnosti, naopak uvažujem akými nespočetnými nuansami je vedený život spoločenstiev.  Napríiklad , keď študuješ cudzí jazyk , zistíš , že existuje mnoho slov alebo výrazov či jazykových tvarov, ktoré nedokážeme presne preložiť do svojho rodného jazyka. Pre nás cudzincov je to dobrý odstup a pohľad akoby objektívny. Pre bežné použitie sa napríklad v rétorománskych jazykoch učíme len základné časy slovies.  Potom si kladieme otázku prečo majú taliani kondicionál, minulý kondicionál keď my ho neptrebujeme.  Aké jemnosti svojich slov, svojich prejavov mali na mysli ľudia , keď ich zakotvili natrvalo v gramatike taliančiny. A bez toho sa vraj zaobídeme , hovoria nám. Dohovoríte sa aj tromi časmi.

Tak neviem , čo si myslia o skloňovaní podstatných  mien v slovenčine. Sedliak si kedysi dával chleba s maslom. Nestačilo mu povedať chleba a maslo?

Samozrejme ja som prvý, ktorý obdivujem krásu reči, pretože objavuje pre mňa nový svet.  Mnoho nádherných detailov, ktoré znejú ako keď Rembrant pridáva tóninu po tónine až vzniká previazaný obraz, ktorý nám príde jednoducho celistvý. Vlastne to tak malo byť. Alebo naopak taký Monet ukladá k sebe úplne farby nesúrodé a znovu máme pocit, že je to úžasné a správne.

V ktorých vrstvách ľudského vedomia sú najhlbšie hlbiny?

Myslím, že sa nie úplne s nadšením ponárame hlbšie a hlbšie. Bojíme sa ,čo by sme mohli objaviť. Skutočne je zdravé mazať stopy neúspechov, ale je krásne zametať metličkou piesok z ďalšej vrstvy a tešiť alebo zahodiť sa čo tam nájdeme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?