Umenie
V mohutnom vlaku City elefant , sedia pohodlne tri dámy s titulom babička. Skúsené, zrelé,aktívne, moderné.
V krátkom úseku rýchlej linky, dlho diskutujú. Problém základného školstva preberajú zvnútra. Ich skúsenosť ,takmer pol storočie stará ….” Moja vnučka má takú nemožnú učiteľku…”
“Naša Monči, sa učila na flautu…”
“ Babi,” ozve sa Monči na zvyšnom sedadle:”ako si vedela , že mám I- pod pod vankúšom?”
“ Monči prečo už nehráš?”
“Rok som sa učila. Vieš aká to bola nuda?”…
Klofizin.
Ulica v ktorej je každý dom iný. A musím zdôrazniť , že naozaj iný a väčšinou obsahuje obchod,dielňu , reštauráciu a cukráreň.
Cukráreň obsahuje predavačku,kávovar a neuveriteľne mnoho zákuskov. A každý je úžasný a iný, lebo neobsahuje chémiu, ale pravú šľahačku. A orechy a ovocie a med a nápad a ešte je poriadne mohutný.
Do cukrárne vbehne rozcuchaný neveľký šedivý mužíček s poriadnym hrmotom.
“ Prekročil som zakázaný priestor” poskakuje a objíma predavačku.
Klofi, majiteľ záložne naproti. Majiteľ mena Klofi, pretože od mladosti klofol ,každú sukňu. Alebo to skúsil.
Záložňa má, nad akousi vežičkou, sošku bizarného vtáka. Volá sa Klofizin. Aj záložňa sa volá Klofizin.
Záložňa bola, kedysi dávno motlitebňa.
Klofi občas príde ukázať, aké čertovské trenírky si kúpil.
Dielo.
Nech nám je prepáčené, že si dovolíme hodnotiť, keď galéria je zdarma. Teda vstup je zdarma.
“Toto meno, ten CH., to mi je známe”
“ Ten , čo ho tá maliarka , vieš ktorá ,chcela…práve si neviem spomenúť…”
“ Čo potom chcela toho básnika?”
“ To bol nejaký román ,nie, čo v ňom vystupovali umelci z tejto našej doliny…”
“ Aké krásne domčeky , ako živé! Nejaký Honsa….Aj naša Mari si nechala namaľovať ich chatu. Maľovaľ ju Beneš podľa fotky. Náš kolega. …A ja som mu radila.”
“ Poviem ti, namaľoval to pekne.”