Áno, na Náměstí republiky, to skutočne vyzerá ako na námestí republiky. Sedím na mramorovom stupienku nad východom metra a mám pocit ,že okolo mňa kráča celá republika. Pár krokov smerom k Národnímu domu vyhráva škótsky gajdoš. Takže možno je to námestie sveta. Ku škótskemu kiltu sa pritlačí chlapček v svetlomodrom tričku s krátkym nápisom. Podobný nápis má aj guľatučký otecko, ktorý si robí pamätný snímok. Otec a syn sú podľa vizáže snáď z ďalekej Ázie.
Úplne v rohu po mojej ľavej ruke, sedia starší turisti. Bez batožín, oblečení trocha konzervatívne. Páni v oblekoch , v náznaku voľnočasových alebo možno presne cestovateľských. Asi tri dámy v pestrých svetroch a nohaviciach. Hovoria anglicky. Skoro uverím ,že sa tam v kráľovstve Veľkej británie a severného írska ,ešte starý,dobrý konzervativizmus pestuje.
Mladá žena vedľa mňa je napodiv partnerka škótskeho gajdoša. Čosi šemotia. Nerozumiem, ale znie to ako poľština.
Vpravo za rohom sedí muž v športovej bunde. Prikloní sa ku mne: “Nekúpite hodinky?” Povytiahne rukáv a medzi bledým zápastím a červeným tričkom s dlhými rukávmi, sa objavia tuctové náramkové hodinky. V obchode ,by som si ich určite nevšimol. “Prepáčte.” Slušne sa ospravedlní, keď nič nehovorím. Skúšal som v duchu niečo poskladať, ale nič nestálo za to, aby som to vypustil z úst.
Chlap pokojne sedí .
Gajdoš zobral mince z drevenej krabice pred sebou a išiel ich kamsi zameniť za čosi…Partenka trpezlivo sedí vedľa mňa.
“Nekúpite hodinky” Zdvihne ruku muž vpravo ,smerom nízkemu chlapovi s krátkymi vlasmi,ktorý prechádza tesne popri ňom. Chlap s trochou záujmu pozrie na ponúkaný tovar.” Net deneg. Nemám peniaze.”
Gajdy, hráč najprv zvláštnym spôsobom pobúcha, a potom spustí ostrú melódiu na druhej strane námestia. Jedna žena sa na chvíľu zastavila a prišla k nemu. Niečo mu kladie do bedničky a niečo si berie.
Iná žena v tmavočervenom svetri prechádza okolo pravého rohu, s nerezovým držadlom nad mramorovou doskou. O držadlo sa všetci opierame. Za našim chrbtom sa ľudia vynárajú z podchodu .Žena reaguje na ponuku odmietavo. Asi. Asi hovorila anglicky, lebo muž s hodinkami odpovedal :”Good evening,madam.”
Popred nás, niekoľkokrát zprva doľava pobieha mladík neuroticky s knihou v ruke, hlava napoly vyholená ,ale nedokonale. Stále si zapaľuje cigaretu, umne schovanú v dlani. Patrí zjavne ku skupine bezdomovcov ,ktorí tu na námestí majú svoju trvalú adresu. Jeden z typických,hlboko životom otrávených kumpánov,/ život je smrteľná otrava, ovšem,účinky a dávkovanie nepredpisuje lekár,/smeruje svojím nezameniteľne hojdavým krokom k našej lavičke.
“Nekúpiš hodinky?”
Vstal som,aby som videl,,že muž skutočne predviedol hodinky bezdomovcovi. Som smädný ,lebo som chrúmal slanú praclíkovitú tyčinku.